Je to pravda, že ...


...ABA vylieči dieťa a už bude dobre?

Nevylieči. ABA (aplikovaná behaviorálna analýza) je dlhodobý proces, ktorý postupne zlepšuje dieťaťu a jeho rodine život. Ale dieťa treba viesť správne, systematicky, konzistentne. Keď ciele, ktoré si v spolupráci s rodičmi stanovíme, splníme, určíme si hneď ďalšie a takto sa dieťa naučí ďalšie a ďalšie veci v mnohých kategóriách. ABA nelieči. ABA učí. Učí dieťa nekričať, neubližovať sebe ani druhým, namiesto toho ho učí komunikovať. Funkčne, bez problémového správania. Učí rodiča správne dieťa viesť. Rozoznať, kedy ho odmeniť, kedy trvať na požiadavke, ako s ním hovoriť, ako ho učiť. ABA učí aj nás v ABA centre, čo sa dá robiť presnejšie, rýchlejšie, lepšie - aby sa deti učili efektívnejšie. Čo je veľmi dôležité, dieťa musí denne TRÉNOVAŤ, s pomocou rodiča intenzívne pracovať na svojich cieľoch vo viacerých oblastiach a tak sa dostaví výsledok a pokrok. Ciele pomôže rodičom určiť behaviorálny analytik a sú jedinečné pre jeho dieťa. 

...obrázky sú lepšie ako gestá?

Nie sú. Sú síce zrozumiteľné pre veľkú skupinu ľudí, ale dieťa nimi nevyjadrí toľko, ako gestami. Obrázky treba nosiť stále so sebou, stratia sa, pomiešajú, ošúchajú sa. Dieťa ich nemá so sebou na hojdačke, vo vani, pri naháňačke. Ruky má dieťa stále so sebou. Gestá poskytujú oveľa širší repertoár na vyjadrenie sa, síce im rozumie užšia skupina ľudí - rodičia, súrodenci, starí rodičia, učitelia, opatrovateľky - ale tí jeho gestá poznajú, dieťa je vždy s nimi a v prípade potreby jeho gestá preložia okoliu. Komunikácia cez gestá je rýchlejšia, bezprostrednejšia, dieťa nemusí najprv hľadať správny obrázok na vyjadrenie sa. Obrázkový systém na komunikáciu používame iba pri deťoch, ktoré majú veľmi obmedzenú motoriku a schopnosť imitácie. Obrázky ale používame na učenie iných vizuálnych zručností. Pomenovanie, triedenie, priraďovanie, skenovanie poľa, receptívnu identifikáciu a samozrejme, na hru. Je vedecky dokázané, že gestá podporujú vznik a rozvoj hovorenej reči.

...autisti sú uzavretí ľudia bez očného kontaktu?

Nie sú. To je, akoby ste povedali, že ľudia s diabetom sú veľmi priateľskí. Ľudia s diabetom sú všelijakí - niektorí priateľskí, niektorí nedôverčiví, niektorí mrzutí - a hlavne, kedy ako, podľa situácie. Naše deti - a nie sú to len deti s autizmom - sú takisto rôzne. Niektoré ultrasociálne, niektoré tiché, niektoré majú perfektný prirodzený očný kontakt. Každé je iné, s rôznym stupňom schopností a ťažkostí - a tiež kedy ako, podľa situácie. Preto vety "na autistov platí, keď..." nepočúvajte. Každé dieťa je jedinečné. To, ako sa správa, závisí od momentálnej situácie, jeho histórie, vrodených daností a toho, ako učením ovplyvňujeme jeho správanie. Nie všetko sa dá zmeniť, ale veľa vecí sa dá zlepšiť.

...ABA je chladný, výcvikový prístup?

Nie je. Naše deti chceme vidieť usmievať sa, vytvárame veľa zábavy, aby sme počuli čo najviac smiechu, aby dieťa malo rado dospelých a zdieľanú činnosť. Dieťa musí byť s nami, u nás rado, musí mu byť dobre. Zabávame sa s ním celý čas, ale požiadavky, ktoré mu dáme, musí splniť. Ak nastane problémové správanie, vyriešime ho hneď a až potom zábava pokračuje. Tu musí byť dospelý obozretný - dávať požiadavky, ktoré dieťa dokáže splniť, požiadaviek nie priveľa, nie primálo, nie prílš ľahké, nie príliš ťažké, a hlavne nie jednotvárne. Preto ich dieťaťu mixujeme do zábavy, prekladáme odmenami za splnenie a postupne navyšujeme, aby zvládlo viac, dlhšie, ťažšie, podľa schopností. Ak nastane problémové správanie, zábava sa "vypne". Dieťaťu sa nedeje nič zlé, ale "deje sa nič", kým sa dieťa nezačne správať vhodným spôsobom. Ak nevie ako, "našepkáme" mu a zabávame sa ďalej.

...je potrebných veľa hodín týždenne?

Áno. Čím ťažší postih, tým viac hodín denne. ABA nie je len práca za stolíkom, ale aj učenie hrových zručností, funkčná komunikácia, plnenie inštrukcií, riešenie problémového správanie, trávenie voľného času, sebaobsluha, sociálne zručnosti, rozvoj reči, imitácie. Behaviorálne zručnosti ako presuny medzi aktivitami, medzi miestami, akceptácia NIE, čakanie - všetko treba robiť presne, podľa ABA princípov - aj to je ABA, zručnosti bežného života, ale hlavným cieľom je, aby sa to naučil rodič. Spočiatku dieťa chodí do ABA centra intenzívnejšie, ale prebieha aj výuka rodiča a potom sa počet hodín v ABA centre môže znížiť, zatiaľčo rodič pracuje s dieťaťom doma, s konzultáciami podľa potreby.

...problémové správanie sa rieši veľmi presne?

Áno, a hlavne okamžite. Nie vysvetľovaním (čo ak nám dieťa nerozumie?), ale tým, ako zareaguje dospelý. Tu sa treba naučiť rozoznávať funkciu a konať podľa nej. Pretože to isté správanie môže mať viac funkcií, konáme podľa funkcie, nie podľa toho, ako vyzerá. Napríklad ak dieťa kričí - ináč konáme, ak chce uniknúť požiadavke, ináč konáme, ak chce dosiahnuť želanú vec, ináč konáme, ak je to sebastimulácia, ináč konáme, ak chce pozornosť... rady typu: "ak vás dieťa udrie, vráťte mu to, aby videlo, ako to bolí", sú veľmi, veľmi nesprávne. A hlavne, problémovému správaniu sa snažíme predchádzať, aby nenastalo. Vieme určiť spúšťač, a dieťa naučíť, aby naň nereagovalo tak prudko. Je to veľmi individuálne, a preto nevieme odpovedať na otázku: "Čo robiť, ak moje dieťa robí XY?" Najprv musíme vedieť, prečo to robí, čo tým v minulosti dosiahlo, pretože každé správanie sa deje preto, že niečo ho posilňuje.

...ABA je ťažká?

Áno, pre dospelého, pre rodiča, pre inštruktora. Je to komplikovaný systém, treba pracovať presne, rýchlo, zábavne, pestro. Je náročná na prípravu materiálov, presnosť v zápisoch. Dospelí potrebujú celý čas pružnú, pozornú myseľ, je to veľmi intenzívne. Ale pre dieťa je to zábava a výsledkom je dieťa, ktoré sa učí rado, s úsmevom, efektívne a robí pokroky.

...kde získam pre svoje dieťa kvalitnú ABA?

V centre, kde sa pracuje pod priamou supervíziou konkrétneho certifikovaného behaviorálneho analytika. Behaviorálni analytici majú titul BCBA a sú uvedení na stránke komory behaviorálnych analytikov (www.bacb.com). Táto supervízia je veľmi dôležitá, je zárukou kvality. Naše ABA centrum túto podmienku spĺňa.

...ABA je drahá?

Bohužiaľ, áno. Ale je to jediná na dôkazoch založená disciplína, ktorá deťom skutočne funkčne pomôže. Vzdelanie, výcvik a supervízia sú drahé, prenájom priestorov, nákup hračiek, mzda inštruktorov, je to práca 1:1, zaberie veľa času na prípravu materiálov a spracovanie výsledkov. Nepriamej práce je viac ako priamej práce s dieťaťom.

...ABA je len pre deti s autizmom?

Nie je. ABA nie je len pre deti s autizmom - je pre akékoľvek dieťa, ktoré potrebuje modifikovať správanie, s diagnózou alebo bez. Prihlásiť sa môže aj rodič, ktorý má obavy, pretože jeho dieťa vykazuje zvláštne správanie. Môže to byť "len" problém s funkčnou rečou, nedostatok funkčnej hry alebo komunikácie, nedostatok spolupráce dieťaťa – napr. pri lekárskych zákrokoch alebo rôznych iných terapiách – alebo jednorázový problém ako neprimeraný strach z niečoho, odúčanie od zlozvyku (napr. odúčanie od plienok), atď. Takisto ABA pomáha aj pri problémoch s učením – či už je to problém s motiváciou, výdržou alebo osvojením školských zručností. Správanie má mnoho podôb. Ak ho treba zmeniť, ABA ponúka procedúry, ako to urobiť čo najefektívnejšie a tak, aby to pre dieťa bolo príjemné.

...pri ABA sa používajú sladkosti?

Niekedy. Používajú sa odmeny, ktoré majú pre dieťa hodnotu – a väčšina detí maškrty miluje, takže malé kúsky u nás deti dostávajú. Jedlé odmeny majú svoje výhody aj nevýhody – rodičovi ich vysvetlíme a on určí, či súhlasí s jedlými odmenami, aké maškrty môže dieťa dostať a koľko. Ale striedame ich s inými hodnotnými odmenami - spoločnou zábavou, obľúbenou aktivitou, prístupom k atraktívnej hračke a vždy s pochvalou. Neskôr môžeme odmeňovať menej často, nepravidelne a dieťa naďalej ochotne spolupracuje - a sladkosti prestávame časom používať.